Fatima stále aktuálna III.

   Pri zjavení v Cova da Iria 13. júna 1917 Lucia prosila krásnu Paniu: „Chcela by som, aby ste nás zobrali do neba.“
   „Áno. Hyacintu a Františka vezmem čoskoro. Ty tu však musíš istý čas ostať. Ježiš si želá, aby ma ľudia tvojím prostredníctvom poznali a aby ma milovali. Túži rozšíriť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.“
   O mesiac neskôr, keď deti videli peklo, Mária nadväzuje na tieto slová, keď hovorí: „Obetujte sa za hriešnikov a často, najmä vtedy, keď budete prinášať nejakú obetu, hovorte: „Ježišu, robím to z lásky k tebe, za obrátenie hriešnikov a ako zadosťučinenie za urážky, ktorých sa dostáva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“ Nakoniec dodáva: „Moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí!“ Z týchto slov ešte nie je jasné, akú formu má mať úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. O akú pobožnosť ide? Odpoveď na túto otázku sa stáva zrejmou v roku 1925 v kláštore v Pontevedra, kde bola Lucia novickou.
   Schéma zjavení v Pontevedre je netypická. Vlastné zjavenie sa udialo medzi dvoma stretnutiami s malým chlapcom, ktorý nakoniec odhaľuje svoju totožnosť - je to Ježiš. Na jeseň roku 1925 sa Lucia, keď vyšla z kláštora, aby vyniesla smeti, rozprávala s istým chlapcom. O tomto stretnutí píše: Niekoľko mesiacov pred samotným zjavením som stretla dieťa a pýtala som sa ho, či vie Zdravas', Mária. Povedalo mi, že áno. Predsa však nevedelo ako začať, tak som s ním trikrát odriekala túto modlitbu. Potom som ho poprosila, aby to zopakovalo samo. Dieťa mlčalo a nebolo schopné samo tieto slová zopakovať. Pýtala som sa ho, či vie, kde je kostol Matky Božej. Odpovedalo, že vie. Prosila som ho teda, aby tam každý deň chodilo a modlilo sa nasledujúcu modlitbu: „Moja nebeská Matka, daj mi svojho Syna Ježiša!“ Naučila som ho túto modlitbu a vrátila som sa do domu.
   Čo je na tom zvláštne? Zbožná rehoľníčka sa rozpráva s malým dieťaťom. Hovorí mu o Bohu, učí ho modlitbu a povzbudzuje k návšteve kostola. Na tie časy obvyklá epizóda zo života rehoľnej sestry, ktorá vyšla za bránu kláštora. Toto stretnutie pre Luciu určite nebolo predzvesťou blížiaceho sa zjavenia.
   Fatimská vizionárka je teda novickou. Vstáva na úsvite a každý deň naplnený modlitbou a prácou sa podobá tomu predchádzajúcemu. Nastal však 10. december 1925, ktorý vytrhol sestru Luciu zo spokojného behu života. V tento deň sa jej opäť zjavuje Božia Matka a po jej boku vidieť Dieťa. Lucia vo svojich spomienkach uviedla (píše v tretej osobe): Najsvätejšia Panna Mária položila Lucii ruku na plecia a ukázala jej tŕním ovinuté srdce, ktoré držala v druhej ruke. Dieťa jej povedalo: „Maj súcit so Srdcom svojej Najsvätejšej Matky, obklopeným tŕním, ktorým ho nevďační ľudia stále prebodávajú, a nikto nevykoná akt zmierenia, aby ho od tŕnia oslobodil.“
   Po slovách Dieťaťa sa ozvala Mária: Dcéra moja, pozri sa na moje Srdce, obklopené tŕním. Nevďační ľudia ho stále prebodávajú svojím rúhaním a nevďačnosťou. Pokús sa ma aspoň ty potešiť a povedz im toto: „Sľubujem, že v hodine smrti budem pomáhať milosťami potrebnými na spásu duše všetkým ľuďom, ktorí sa budú počas piatich mesiacov na prvú sobotu v mesiaci spovedať, prijímať sväté prijímanie, modliť sa ruženec a počas pätnásť minút mi budú robiť spoločnosť rozjímaním nad tajomstvami ruženca s tým úmyslom, že ma chcú uzmieriť“.
   Nadišiel čas podniknúť niečo na splnenie Máriinej prosby. Novú pobožnosť začína praktizovať najprv samotná Lucia. Cíti sa byť povolaná propagovať pobožnosť prvých sobôt medzi ľuďmi, a to tým väčšmi, že požiadavka neba je nástojčivá. Je polovica februára 1926. Lucia spomína: Dňa 15. februára 1926 som bola zaujatá prácou a nemyslela som na propagovanie prvých sobôt. Vyšla som vyhodiť smeti tam, kde som pred niekoľkými mesiacmi stretla dieťa, ktorého som sa pýtala, či sa vie modliť Zdravas', Mária. Stretla som dieťa, ktoré sa podobalo tomu, ktoré som stretla predtým, tak som sa ho teda opýtala: „Prosil si Matku Božiu o Dieťa Ježiša?“ Dieťa sa obrátilo na mňa a opýtalo sa: „A ty rozširuješ po svete to, o čo ťa prosila Matka Božia?“ V tej chvíli z chlapca vyžarovalo svetlo. Spoznala som, že to bol Pán Ježiš.
   Rozšírenie pobožnosti prvých sobôt sa javí ako ťažká úloha. Spovedník žiada potvrdenie ďalším zjavením, prosí znamenia. Tvrdí, že nová forma kultu nie je potrebná, keď mnohí konajú pobožnosť pätnástich prvých sobôt ku cti pätnástich tajomstiev ruženca.
   Na výčitku, že pobožnosť piatich prvých sobôt nie je potrebná, keď Cirkev už podobnú má, odpovedal Ježiš jedným z nasledujúcich zjavení sestre Lucii: „Milší sú mi tí, ktorí si konajú pobožnosť piatich prvých sobôt s úmyslom urobiť zadosťučinenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ako tí, ktorí bezducho a ľahostajne konajú pobožnosť pätnástich prvých sobôt.“
   Sestra predstavená bola ochotná rozširovať novú pobožnosť, ale spovedník vyhlásil, že „sama si neporadí“, že sama nič neurobí pre to, aby sa to stalo známym širšiemu okoliu. Aj na túto námietku Ježiš zareagoval a jeho slová majú zvlášť veľkú váhu: „Je to pravda, tvoja predstavená sama nezmôže nič, ale s mojou milosťou môže všetko.“
   To je odpoveď aj na naše ťažkosti a pochybnosti. Je pravda, že sami nič nezmôžeme, ale s milosťou Božou môžeme všetko. Ostáva len otázka, ako získať túto Božiu pomoc. Po prvé, musíme chcieť to, čo chce Pán, po druhé, musíme mať čistý úmysel. Musíme chcieť niečo vykonať a niečo dosiahnuť na Božiu chválu a nie pre svoju slávu, pre svoj úžitok. Ako veľa dobrých diel - aj zhodných s Božou vôľou - stráca Božiu milosť, pretože sú ponorené do egoistických úmyslov!
   Pobožnosť prvých sobôt ešte stále nie je rozšírená v celej Cirkvi. A tak zjavenia v Pontevedre menia svojho adresáta. Nie je už ním len sestra Lucia, ale stáva sa ním každý z nás. Tieto zjavenia hovoria o našej úlohe praktizovať pobožnosť prvých sobôt a rozširovať ju. Napokon každý, kto ich praktizuje, môže sa podpísať pod slová sestry Lucie, ktorá vyznala, že keď skončí prvá sobota, už očakáva ďalšiu. Akoby to, čo prežíva počas tejto pobožnosti, bolo väčším prameňom šťastia ako zážitok milosti samotného zjavenia. Prečo? Pretože Mária, ktorá nás pozýva k účasti na svojom rozjímaní, dáva nám prežiť hlboké zjednotenie so svojím Nepoškvrneným Srdcom.

   Podľa knihy Wincenta Laszewského
Svet Máriiných zjavení
spracovala sr. M. Alžbeta.
Ukončenie v nasledujúcom čísle.