Prešlo už desať rokov

   Iste všetci viete, že zakladateľom nášho časopisu bol spolu so sestričkou Bernadetou páter Viliam Gabriel, ktorý zomrel ako 51-ročný a je pochovaný vo svojom rodisku v Dolnej Súči.
   Prvý šéfredaktor Viliam Gabriel sa nedožil dlhého veku, ale jeho život bol plodný, presiaknutý láskou k Pánu Ježišovi a osobitne k našej predrahej Matke Panne Márii. Od svojej púte do Lúrd v roku 1992 uvažoval o tom, ako by mohol čím viacerým hľadajúcim ukázať cestu k Bohu prostredníctvom Panny Márie. Prišiel na myšlienku vydávať časopis venovaný najmä chorým. A tak pred Vianocami v roku 1992 vychádza prvé číslo, ktoré pripravil spolu so sestrou Bernadetou. Od tej doby bol jeho šéfredaktorom až do roku 1996, kedy sme si na stránkach vianočného čísla mohli prečítať jeho posledné príspevky. Pán života a smrti si ho povolal 23. októbra 1996.
   Na pátra Gabriela si pekne spomínajú aj veriaci z farnosti Horné Lefantovce, kde naposledy pôsobil. Stredom jeho pozornosti aj tu boli biedni, chudobní ľudia, ktorí sú na okraji spoločnosti. Terajší duchovný správca farnosti Horné Lefantovce sa rozhodol usporiadať stretnutie pri príležitosti 10. výročia smrti tohto kňaza v Dolnej Súči.
   Stretnutia sa zúčastnili pán farár z Horných Lefantoviec Mons. Michal Baláž spolu so svojimi farníkmi, domáci farníci so svojím duchovným otcom Ivanom Ďurišom, rodina zosnulého pátra a  sestričky z Vrícka, s ktorými páter Gabriel spolupracoval pri vydávaní časopisu.

   Stretnutie sa začalo na cintoríne, kde sme sa všetci pomodlili za zomrelého pátra a vyvrcholilo slávením najsvätejšej Kristovej obeti v kostole zasvätenom svätej Alžbete Uhorskej v Dolnej Súči. Kázeň predniesol lefantovský pán farár.
   O čom sa v nej hovorilo?
   Dôstojný pán hovoril o tom, že sme sa zišli v deň Ružencovej Panny Márie preto, aby sme si jednak prehodnotili svoj vlastný život a jednak, aby sme vyprosovali Božiu milosť pre zosnulého pátra Viliama Gabriela. Čo sa týka spomienky Ružencovej Panny Márie, tá bola ustanovená v celej Cirkvi Svätým Otcom Piom V. v roku 1571 odvtedy, ako prebehla bitka pri Lepante, v ktorej zvíťazili kresťanské vojská bojujúce proti Turkom.
   Potom hovoril o tých veriacich, ktorí priľnúc k Matke Božej, modlia sa ruženec a chcú byť viac mariánski. Duchovný otec Michal charakterizoval mariánskeho ctiteľa tromi „M“. Mariánsky ctiteľ je ten, ktorý sa „modlí“, ten ktorý „miluje“ a ten ktorý „mlčí“.
   Keď Boh poslal svojho posla k Panne Márii, Mária sa „modlila“, očakávala Vykupiteľa. Keď jej anjel oznámil, že Duch Svätý zostúpi na ňu, Mária odpovedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Mária je otvorená Božej vôli, chce slúžiť Bohu, preto „miluje“. A nakoniec, Mária nejde s touto správou kdekoľvek, ponecháva si ju vo svojom srdci. Ba dokonca o nej nehovorí ani svojmu snúbencovi Jozefovi. Mária „mlčí“.
   Kazateľ všetkých povzbudil k tomu, aby sa Matka Božia stala čoraz viac naším vzorom. Tajomstvo, ktoré Panna Mária prežila týmto spôsobom, nám má pomáhať v našom každodennom živote. Ona pomáhala v živote aj pátrovi Gabrielovi. Už aj jeho priezvisko je spojené so Zvestovaním. Volal sa Gabriel.
   Nakoniec otec Michal Baláž prosil Pána o Božie odpustenie a milosť pre dušu zosnulého pátra a poďakoval za všetky dary, ktoré mu Pán udelil, a za všetky milosti, ktoré prešli cez jeho ruky, ktoré pomáhali blížnym.
   Pán farár Ivan Ďuriš z Dolnej Súče na záver svätej omše všetkým prítomným poďakoval.
   Čo ešte povedať o osobe pátra Gabriela?
   Zanechal nám hodnotné básne, povzbudivé články plné nadšenia za Boha, jeho cit pre umenie sa prejavil aj v grafických prácach. Týmto obohacoval časopis Rodina Nepoškvrnenej, ktorý existuje už 14 rokov. Z jeho hlbokých myšlienok vyberáme aspoň jednu, ktorá bola napísaná na Vianoce 1995. Svojim čitateľom sa prihováral slovami: „Ktosi z Vás napísal: 'My sme vetvičky na stromčeku Cirkvi.' A mal pravdu. Každá vetvička skrásnie, keď sa na ňu zavesí ozdoba - utrpenie a kríž. Čím je ich viac, tým je stromček krajší. Tými ozdobami na stromčeku Cirkvi ste Vy, postihnutí, trpiaci, chorí. Takto Vás nazval Svätý Otec. Hoci ste krehkí, navonok slabí, vo vnútri ste pevní vo viere. Vaše utrpenia a bolesti žiaria ako svetlo betlehemskej hviezdy pre dobro Cirkvi a záchranu sveta.“
   Z týchto pátrových slov cítiť, komu patrilo jeho srdce, a čo si všímal vo svojom živote. Jeho posledné dni boli naplnené utrpením, pretože posledné mesiace svojho života po mozgovej príhode, ktorá ho postihla, znášal slabosť svojho tela. Aj vtedy sme pri stretnutí s ním na nemocničnom lôžku, či na návšteve u nás vo Vrícku mohli počuť jeho slová plné viery, odovzdanosti do Božích rúk a do rúk Panny Márie.
   Hoci život pátra Gabriela vyhasol pomerne skoro, je pre nás veľkým povzbudením. Prekonávaním ťažkostí života patril k ľuďom, ktorí sa nevzdávajú, sú neoblomní v dobrom názore a vo viere. Zasvätil život tým najbiednejším, odsunutým ľuďom. Iste aj odtiaľ čerpal silu pre svoj vlastný život. Môžeme byť hrdí na takéhoto zakladateľa nášho časopisu. Jeho veľkou túžbou už vtedy bolo, aby si časopis Rodina Nepoškvrnenej mohli ľudia prečítať aj cez internet. Táto myšlienka sa zrealizovala až po jeho smrti. Veríme, že za nás oroduje u Pána Boha a za všetko mu ďakujeme!

Sr. M. Jaroslava