List starého otca

   „Ako prežiť Vianoce?“ pýtame sa každoročne, ak nám záleží, aby boli opravdivé, kresťanské a nekončili sa znechutením a rozladenosťou. Započúvajme sa teda, milí priatelia, do slov listu, ktorý napísal starý muž svojej dcére počas adventu. Múdrosť veku, zmysel pre podstatné by nás mohli zachrániť od opakovaných chýb. Kto je dobrej vôle, môže niečo prepočuť - ale aj niečo si dať poradiť.
   Milé dieťa,
som už starý, stojím na konci života a trochu sa usmievam nad dôležitosťou a hlúposťou. Nerád už zasahujem do života mladých, lebo viem, že to nemáte radi. Ale ty si moje dieťa! Tebe ešte musím ten list napísať.
   Moja milá Mária, ak chceš správne prežiť krásne vianočné dni, musíš sa naučiť sláviť advent! Nevybaviť to tým, že rýchlo zapáliš sviečku a potom ju zasa zhasneš.
   Musíme sa naučiť zostať v tichosti, potom môžeme nájsť cestu k sebe a predovšetkým k Bohu. Ak sa k tomu nedostaneme cez adventný čas, potom sa nikdy nenaučíme správne sláviť Vianoce.
   Tak, ako to bolo u vás minulý rok, tak to v žiadnom prípade nesmie byť teraz. Vieš ešte, ako to bolo? Ty si celé týždne pred sviatkami hekticky pracovala. Deti si odviedla do materskej škôlky, pre svojho muža si nemala času, keď večer prišiel domov. Zohrial si večeru a potom odišiel do svojho spolku, aby nacvičoval vianočné vystúpenie. Ty si uložila deti, všetko v rýchlosti bez ozajstnej lásky. Upratovala si, prala, žehlila, rádio hralo stále naplno. Potom si išla do postele. To bol váš advent.
   V nedeľu ste pracovali doma. Robili ste nespočetné darčekové balíčky, potom ste išli von. Deti boli zväčša samy. Predpokladám, že ste priateľom a rodine darovali mnoho vecí. Ale má to zmysel? Nemysleli ste nikdy na to, kto to zaplatí? Vaše deti a - prepáčte starému mužovi to slovo - vaše duše.
   Pyšne ste potom ukazovali, čo ste si vy dali „na Ježiška“, keď som prišiel na Štedrý večer k Vám: stereo, šperky, drahé šaty... No dobre, niečo treba, ale ani v myšlienkach ste sa nenaladili na tento veľký sviatok, ani jednu pieseň ste nezaspievali. Za vás spievali ľudia na cedečkách a v televízii sa pomodlil namiesto vás kňaz.
   Ja som vtedy k tomu všetkému nepovedal nič. Iba som si stále myslel: Mýlim sa alebo je to pravda? Zvonka majú všetko, vo vnútri nemajú nič!
   Pozri, dieťa moje, aj ja som sa musel kus po kuse zbaviť všetkých zbytočností, ktorými sa zamestnávajú ľudia v adventnej dobe, kým som sa naučil oslavovať a byť šťastný. Píšem ti dnes, lebo by som chcel, aby si aj ty bola šťastná. Ale k tomu budeš musieť niektoré veci prehodnotiť a urobiť si hierarchiu hodnôt.
   Prosím ťa, daj na starého človeka: Nepracuj toľko! Máte dosť k životu. Nedaj deti tak často z rúk, ináč ich stratíš celkom! Je dôležité, ak získaš čas pre svoje deti, pre svojho muža a pre Boha! Verím v to, že Ježiš jedného dňa znovu príde. Čo máš z toho, že vlastníš toľko vecí, keď nemáš Krista?
   Možno mi rozumieš. Možno si myslíš, že som staromódny. Ale aspoň to mi uver, že treba rozoznať šťastie od zdania. To vám prajem k adventu a k Vianociam. Tvoj milujúci otec.

+ Mons. Viliam Judák