Svedectvá z kríža

Zázračná medaila

   Keď som si prečítala v našom časopise č. 4/2010 článok Panna Mária zázračnej medaily, spomenula som si na krásny zážitok, ktorý som prežila vlani v nemocnici.
   Bola som objednaná na operáciu pravej ruky. V správe som mala napísané a perom podčiarknuté: Nález výrazne zhrubnutého ligamenta. Pred operáciou som mala doma návštevu, ktorá mi priniesla darček, knihu Zázračná medaila aj s medailou na nej. Veľa som už o tom počula aj čítala. Milujem Pannu Máriu a verím v silu zázračnej medaily. Preto som si ju vzala so sebou do nemocnice a keď ma viezli na operačku, držala som ju tajne ukrytú v ruke. Preto tajne, lebo pri operácii nemôže mať pacient nič pri sebe. Prosila som Pannu Máriu, aby stála pri mne a verila som, že ma vypočuje. Nikto nič nezbadal a vo mne zavládol pokoj. Keď som však videla nad sebou mohutný prístroj, dostala som strach, aby sa niečo nestalo, keďže tá medaila je kovová. Priznala som sa, že ju držím v ľavej ruke a prosila som Pannu Máriu, aby som mohla držať medailu aj cez operáciu. Lekár povedal sestričke, aby mi ju vzala a položila na okno, že až potom ma začne operovať. Dala som ju teda sestričke a Panne Márii som povedala, že verím, že bude pri mne a beriem to tak, ako keby som tú medailu držala v ruke. V tom sa ma lekár spýtal, či som v ruke držala amulet. Povedala som mu, že nie amulet, ale zázračnú medailu Panny Márie. Po chvíľke ticha povedal sestričke, aby mi ju dala do ruky, a začal operovať. Celá šťastná som ďakovala Panne Márii i lekárovi. Ako dopadla operácia? Veľmi dobre. Rana sa pekne zahojila a pohyblivosť prstov bola taká dobrá, že som vôbec nemusela chodiť na rehabilitáciu. Po polroku som prišla na kontrolu a lekári povedali, že už nepotrebujem ďalšie kontroly, iba podľa potreby. Prešiel rok a ruka je v poriadku. Verím, že mi Panna Mária zázračnej medaily pomohla. Lekár, ktorý ma operoval, je evanjelik.

Božena

Posledná večera

   Slová, ktoré odzneli z úst našej milovanej matky, babičky a prababičky: „Dcéra moja, dnes už naposledy budem večerať na tejto zemi, lebo pozri na túto bielu stenu. Vidím na nej pekne prestretý stôl, za ktorým sedia 12 apoštoli a v prostriedku Pán Ježiš, ktorý láme chlieb a podáva ho učeníkom. Keď mi môj Pán ukázal takúto krásnu večeru, verím, že aj mňa pozve k tomuto stolu, ale až tam hore, v Božom kráľovstve. Preto ti teraz hovorím, aby si to povedala aj svojim piatim súrodencom, mojim vnúčatkám a pravnúčatkám, že za vás všetkých budem prosiť nebeského Otca, aby sme sa raz zišli na Baránkovej hostine okolo spoločného stola v nebi. Taktiež budem prosiť aj za svoje krstné deti, ktoré som veľmi milovala.
   Zanechávam vám, deti moje, svoju lásku, aby ste sa milovali navzájom, ako som aj ja milovala vás. Modlite sa a pokorne vysielajte svoje modlitby k nebeskému Otcovi, ako som to robila aj ja. Moje poďakovanie odovzdaj tiež ružencovému a škapuliarskemu bratstvu, pretože mi bolo spolu so všetkými sestrami cťou viť veniec nebeskej Kráľovnej, ktorý odovzdám už sama do rajskej záhrady. V nebeskej záhrade odovzdám spolu so svojím manželom veľké „Bože zaplať“ nášmu duchovnému otcovi, ktorý počas necelých piatich rokov často kráčal k nášmu spoločnému lôžku so živým Kristom.
   Ešte raz ťa prosím, dcéra moja, povedz celému svetu, že som milovala a vážila si každého. V ťažkých chvíľach života som všetko ukrývala pod plášť nebeskej Matky, aby mi spolu s Ježišom pomáhali niesť môj každodenný kríž.“

Anna, dcéra zomrelej Márie

Boh neopustí

   V novembri minulého roku som sa dožila 70 rokov života. Je to krásny vek. Spolu s mojimi deťmi sme poďakovali za dar života a prosili sme, aby mi Pán pomáhal v mojom trápení prežiť ďalšie roky, ktoré mi ešte dopraje. Za všetko vďačím len jemu a Panne Márii, ktorá ma ochraňuje celý život od narodenia. Ako 19-ročná som sa vydala a spolu s manželom sme mali osem detí, ktoré nám Pán požehnal. Všetky sa narodili zdravé a každé dieťa sme prijali s láskou a tešili sme sa každému novému životu. Narodilo sa nám šesť dievčat a dvaja chlapci. Keď som mala 35 rokov, prišla nečakaná smrť môjho manžela. Pán ho povolal k sebe. Mal vtedy 43 rokov. Ostala som sama s ôsmimi deťmi, najmladšia mala 2 roky a najstaršia 14. Ale predsa som nebola sama. Pán mi pomáhal a ukazoval mi cestu, hoci bola ťažká. Deti mi dodávali silu a bojovali spolu so mnou. Boli to krásne roky! Boli to krásne a veselé Vianoce s deťmi. Viem, že Boh dopustí, ale neopustí. A deti tak, ako postupne prichádzali na svet, tak postupne odchádzali do škôl a neskôr aj postupne z domu, povydávali sa a poženili. Teraz bývam sama v malometrážnom byte. Deti ma navštevujú a pomáhajú mi. Mám už 15 vnúčat. Zverila som sa vám, lebo cítim, že sme jedna rodina a ideme za svojím cieľom – za Pánom Ježišom spolu s našou nebeskou Matkou.

Helena